Chceš vybudovať firmu? Chceš byť vodcom práce svojich kolegov? Ak s nimi chceš niečo vybudovať, vybuduj najprv seba! Čím väčšia bude tvoja hodnota, čím vyššia bude úroveň tvojho myslenia a tvojich zručností, čím viac skúseností nazbieraš a problémov vyriešiš, o to lepších ľudí k sebe pritiahneš, o to menšiu konkurenciu budeš mať na trhu práce a o to viac budú ľudia veriť tvojim myšlienkam a nápadom.
No príliš veľa ľudí trávi príliš veľa času vo svojej komfortnej zóne. Tá je miestom, kde nič nerastie (ani Ty) a kde stretneš len ľudí, ktorých cieľom pravdepodobne nie je objavovať svoj potenciál.
Rastieme robením vecí, ktoré sú nepríjemné. Rastieme prekonávaním prekážok. Ak sa niekto sťažuje alebo dokonca vyhovára na „problémy“, tak tým nepriamo odmieta možnosť rásť.
Myšlienka, „život sa nedeje tebe, život sa deje pre teba“ je úžasný príklad, ako malá zmena perspektívy alebo interpretácie dokáže zmeniť takmer všetko. Iba vtedy, keď začneme prekážky, ťažké časy alebo „problémy“ skutočne vítať v našom živote, tak sa naozaj otvárame tomu, aby sme vystupovali z vlastného tieňa a rástli cez nové situácie.
To isté platí pri podnikaní. Často počúvam pohľady iných, že „dobrých ľudí je ťažké nájsť“, „v tejto krajine je ťažké zarobiť“ alebo že „podnikať na tak malom trhu sa neoplatí“. Ľudia sú najvynaliezavejší, keď majú nájsť dôvody na to, aby niečo nemuseli urobiť, resp. sa nemuseli ani len pokúsiť. Títo ľudia sa boja zlyhania viacej ako toho, že vôbec neprídu na to, kým sú a aký je ich skutočný potenciál v ich vlastnom živote.
Minule mi niekto na sociálnej sieti napísal do komentáru pod fotku na tému novoročné predsavzatia, že „predsavzatia sa ťažko plnia“. Áno, je to úplná pravda. Nemožno nesúhlasiť. A často predstavujú tlak a diskomfort.
Čo mnohým pomáha a mne tiež?
Keď robím niečo ťažké, zameriam sa na zábavnú časť.
Mnoho ľudí robí jemnú chybu, ktorá spočíva v tom, že zdôrazňujú, aké ťažké je niečo urobiť. Hovoria si, že písanie je ťažké alebo beh je ťažký alebo matematika je náročná. A tak ďalej. Dominantná myšlienka v ich mysli je, že je to ťažké urobiť.
A je pravda, že tieto veci (a mnohé iné v živote) môžu byť náročné.
Medzitým však ľudia, ktorým sa v danej oblasti darí, často zdôrazňujú úplne iný aspekt zážitku. Premýšľajú o tom, aký je dobrý pocit písať, namiesto toho, aby si hovorili, že písanie je ťažké. Alebo možno v skutočnosti vôbec veľa nepremýšľajú. Počas písania môžu skĺznuť do tranzu, do meditatívneho rytmu. A títo ľudia zameriavajú svoju pozornosť tiež na výsledok – výsledný pocit, ktorý budú mať, keď niečo zvládnu, prekonajú alebo urobia aj napriek odporu, ktorým im kladie vlastná myseľ.
Čo však takmer určite nerobia, je opakovanie mentálneho príbehu o tom, aké ťažké je to urobiť. Ich dominantná myšlienka je o nejakom prvku zážitku, ktorý si užívajú. Tvrdo pracujú, ale myslia na tú zábavnú časť. A uvedomujú si, že ťažké veci sú tými najdôležitejšími, ktoré môžeme robiť. Že len tie nám umožňujú rásť, odlíšiť sa, zmeniť svoj osud, motivovať ostatných, zvýrazniť našu skutočnú silu a naučiť sa to, čo ešte nevieme.
Veľmi sa mi páči citát: „Robiť ťažké veci trvá dlho, no dokázať nemožné ešte o niečo dlhšie.“
Prajem Ti silu na budovanie samého seba a vlastností akými sú odolnosť, vytrvalosť a trpezlivosť. Pretože tie sú v podnikaní zriedkavé a často odlišujú tých, ktorí sa pokúsia a tých, ktorým sa niečo podarí.
